reklama

Začala mi jar (a ja som to takmer zaspal)

Buch, buch, buch ... raz, dva, tri? V spánku počítam, koľko klopaní sa ozve, či niekto ide k nám na trojku, alebo klope na vedľajšiu dvojku. Znovu... Strácam prehľad a kontakt so spánkom a snom, len dúfam, že niekto pôjde otvoriť. Sa mi nechce, ešte je skoro, 10 hodín, vraj ráno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Spolubývajúci sa s niekým rozpráva medzi dverami, nepočujem o čom. "Len nech niekto nehľadá mňa", potichu dúfam, pretože nemám rád, keď musím komunikovať a ešte nemám rozlepené oči a umyté zuby. Spolubývajúci sa vracia sám. Už je to tu, som úplne prebratý, musím sa smiať. Veď uznajte, ako by ste reagovali na výzvu, že kvôli nácviku požiarnej evakuácie musíte okamžite opustiť internát a zhromaždiť sa na parkovisku? Ak neuposlúchneme, môžu nás vyhodiť z internátu, vtipné, veď vravím. A to nie je ešte ani prvý apríl. Stavím sa, že na parkovisku nikto nie je, ani sa nemusím pozerať z balkóna. Idem sa radšej osprchovať, naostro, nácvik nepotrebujem. Tam aspoň nezhorím, dúfam.

Ale predsa len to bolo na niečo dobré, stihnem pred obedom ešte čo-to v meste. To "čo-to" je jar. Po stručných internátnych raňajkách si veselo vykračujem smerom k zastávke. Ááá, už je to tu, ľudia sa usmievajú a zároveň mračia pozerajúc do slnka (prečo to vôbec robíme, keď nás z toho bolia oči?), už je po snehu a nemusím sa vyhýbať psím hovienkám a hovnám. Doma, v Bystrici, máme ešte kde tam sneh a tam tie zvieracie exkrementy sú pri každej roztápajúcej sa kope. Nádhera, vivat psí miláčikovia, vivat ich majitelia, vivat ich ... Podobne sa vyhýbam dážďovkám po daždi. Preto rád chodím po tráve. Tam nevidno, po čom chodím. A čo oko nevidí, ...

Jar, slnko púšťa do mozgu dávky antidepresív, rodičia púšťajú svoje deti na ihriská (plné psích ...), STV finálové kolá SuperStar, dámy pred Tescom púšťajú do obehu snežienky, ja do sluchátok fajnú hudbičku. Vyvalený na zadnom okne električky, míňame Chatam Sófer, Dunaj stále plynie a len dúfam, že ho predsa len Miro neznečistil pri prameni, tak ako mu to napadlo. Kukám na tu Bratislavu, kukám a poviem vám, sa mi tu celkom zapáčilo. Ešte keby tak nefúkalo. Ale čo som to chcel... Nie je to tu také škaredé, ako mi vraveli. Ani ľudia tu nie sú takí pľuhaví. Teda možno sú, ale iba tak, ako všade inde. Ešte ich odnaučím to tvrdé "ne" a vysvetlím, že "vonku" je slovo spisovné... Veru hej!

Bratislavská jar je iná ako u nás doma, tým však nechcem povedať, že menej pekná. No možno trochu. Ale to je jedno. Veď VONKU je dnes tak fajne :) a mne dnes začala jar.

pe

Peter Klenovčan

Peter Klenovčan

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rád sa pozerám otvorenými očami. Som Banskobystričan, aj keď už niekoľko rokov žijem hlavne v Bratislave... Zoznam autorových rubrík:  Z môjhoMomentky z hlavyO všeličomCestovanieNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu